Elle Cosimano : Nájomná vrahyňa na materskej
Login/Nick :

Heslo :

<   >Máj 2024
PoUtStŠtPiSoNe
  12345
6789101112
131415161718
19
20212223242526
2728293031  
    3807 : Elle Cosimano - Nájomná vrahyňa na materskej

    Elle Cosimano
    Nájomná vrahyňa na materskej

    Literatúra pre dospelých
    beletria
    Jazyk:slovenský
    376 strán
    Nakladateľ : Motýľ
    Rok vydania : 2022
    V knižnici od : 4.10.2023
    Výpožičiek : 1
    Stav :

    Výška/šírka : 20.0x13.3 cm
    Byť mamou a zároveň nájomnou vrahyňou je vražedná kombinácia Fráza „urobiť si svoju prácu“ naberá pre jednu slobodnú matku v knihe Nájomná vrahyňa na materskej úplne nový význam. Finlay to zabila... až na to, že v pravom slova zmysle. Nová kniha, na ktorej Finlay práve pracuje a ktorú sľúbila odovzdať svojej literárnej agentke, ešte nie je hotová, jej bývalý manžel vyhodil ich opatrovateľku bez toho, aby ju na to upozornil, a ráno musela poslať svoju štvorročnú dcéru do škôlky s vlasmi oblepenými lepiacou páskou. Keď niekto počas obeda začuje Finlay diskutovať o zápletke svojho nového románu so svojou agentkou, pomýlia si ju s nájomnou vrahyňou a Finlay neúmyselne prijíma ponuku zbaviť sa problémového manžela obete, aby si zarobila peniaze a splatila tak všetky potrebné účty, ktoré sa jej už kopia pri predných dverách... no čoskoro zistí, že spáchanie zločinu je v skutočnom živote oveľa ťažšie než vo fiktívnom svete.
    ÚRYVOK :
    Jeho úsmev sa trochu rozšíril. „Chceš drink, kým budeš čakať?“ Toto je tá časť príbehu, keď hrdinka musí myslieť za pochodu. Čo by urobila hrdinka môjho príbehu? Rozhodne by nevolala políciu, kým má v kabelke kompromitujúci papierik. „Krvavú Mary,“ požiadala som. Nadvihol obočie nad mojím výberom nápoja, ale nehádal sa. Sledovala som dvere toaliet, zatiaľ čo on pridal k ľadu paradajkovú šťavu s vodkou a hodil do pohára kúsok zeleru. „Ďakujem,“ povedala som a vytrhla som mu ho z ruky, skôr ako ho postavil na pult. „Hneď prídem.“ Rýchlo som sa vybrala späť do tmavej haly na toalety a otvorila som dvere. Uľavilo sa mi, keď som zistila, že Harrisova spoločníčka sa nakláňa pred zrkadlom a upravuje si rúž. Zhlboka som sa nadýchla a modlila som sa, aby žena nemala niekde ukrytú zbraň. Potom som predstierala, že som sa potkla, a vyliala som obsah svojho pohára na zadnú časť jej saka. Stuhla, keď jej ľadová tekutina presakovala cez bledosivu sukňu. „Och, nie! Je mi to tak veľmi ľúto!“ Odložila som prázdny pohár do umývadla a z dávkovača som vytiahla zväzok papierových utierok. Odrazila moje nemotorné pokusy utrieť ten neporiadok a znechutene sa otočila, keď zbadala tú pohromu v zrkadle. „Všetko je to na mne!“ Mohlo to byť oveľa horšie. Siahla rukou za seba, ale nedočiahla na najväčšiu škvrnu na chrbte. „Sóda,“ povedala som, cúvajúc k dverám. „Potrej bujeme veľa sódy. Zostaňte tu. Nehýbte sa. Viem presne, robiť.“ Otvorila som dvere tak, aby som cez ne mohla nenápadne prejsť.